Vodné dielo Gabčíkovo
Vodné dielo Gabčíkovo bolo pôvodne projektované a stavané ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Časť sústavy - Vodné dielo Gabčíkovo je v prevádzke od októbra 1992. Jeho hlavné objekty sú znázornené na nižšie uvedenej schéme. Účelom vodného diela je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili viackrát záplavy mimoriadneho rozsahu. Ďalej vodné dielo zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve cca 8 % ročnej spotreby Slovenskej republiky, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky i možnosti pre rekreačný rozvoj priľahlého územia.
Stručné informácie k vybraným objektom vodného diela:
1. Rozšírenie koryta pod Bratislavou:
Súčasný stav Dunaja v úseku rkm 1868 až 1862 je výsledkom dlhodobého vývoja protipovodňovej ochrany a neskorších regulačných úpravných stavieb na malý a stredný prietok. Dva veľmi výrazné protismerné oblúky, naväzujúce na seba, sú zvlášť nepriaznivé pre plynulý odtok vôd a sú morfologickou príčinou tvorby ľadových bariér. Účelom stavby je ochrana Bratislavy proti veľkým vodám Dunaja a odstránenie nebezpečia vzniku ľadových zátarasov, ktoré vzdutím vody ohrozovali mesto. Rozšírením koryta Dunaja na 400 m sa zvýši prietočný profil koryta a zmierni sa ostrosť už uvedených dvoch protismerných oblúkov, čím sa zabezpečí plynulejší odtok vôd a zmenší riziko tvorby ľadových bariér. Technické riešenie pozostáva z odbagrovania brehov koryta do navrhnutého priečneho profilu. Dno rozšíreného koryta je navrhnuté po úroveň -3,0 m pod minimálnu plavebnú hladinu.
2. Stupeň Čunovo:
2.1. Odberný objekt do Mošonského ramena
Zabezpečuje dodávku vody do Mošonského ramena cez MVE a voľný obtok. MVE má 2 turbíny s výkonom 2 x 0,61 MW, hltnosť 2 x 10 m3.s-1. Voľný obtok má 2 otvory Æ potrubia 2 x 1400 mm, kapacita 2 x 10 m3.s-1.
2.2. Hať v inundácií
Účelom hate je odvádzať vodu do starého koryta Dunaja počas povodňových prietokov. Má 20 haťových polí, šírka jedného poľa 24,0 m, hradená výška 3,6 m segmentom. Kapacita hate pri max. prevádzke hladine v zdrži 5.200 m3.s-1.
2.3. Vodná elektráreň Čunovo
Je navrhnutá na dočasne dohodnutý priemerný prietok do starého koryta Dunaja 400 m3.s-1. Vtoky a výtoky sú vybavené hradením, čo umožňuje vykonávať revízie a opravy turbín. VE má 4 Kaplanove turbíny s inštalovaným výkonom 24,3 MW pri max. spáde 7,10 m. Hltnosť jednej turbíny – maximálna 100 m3.s-1.
2.4. Stredná hať
Funkcia hate je najmä v odvedení ľadov zo zdrže do starého
koryta Dunaja, zabezpečení dotácie vody do starého koryta Dunaja v spolupráci s
VE Čunovo, odvedení povodňových prietokov a preplavení plavenín. Má 3 polia,
šírka jedného poľa 24,0 m, hradiaca výška segmentu 7,05 a klapky 3,30 m
- max. kapacita hate pri max. prevádzkovej hladine v zdrži 3.300 m3.s-1
2.5. Pomocná plavebná komora
Umožňuje plavidlám všetkých druhov na Dunaji preplávanie do starého koryta Dunaja. Šírka komory je 24,0 m. Podľa rozmeru preplavovaného plavidla je možné použiť buď malú komoru o dĺžke 55,7 m, alebo celkovú komoru o dĺžke 130,7 m. Horné vráta tvorí dvojitý segment. Dolné uzávery sú riešené ako vzperné vráta s priamym vyprázdňovaním. Max. rozdiel hladín 7,60 m. Plavebná komora je premostená sklopným oceľovým dvojdielnym mostom.
2.6. Sklz pre športovú plavbu
Zabezpečuje preplavenie malých športových plavidiel cez stupeň Čunovo do starého koryta Dunaja. Slúži prevažne priaznivcom vodnej turistiky. Dĺžka sklzovej časti 105 m, max. rozdiel hladín 7,6 m, sklon sklzu 1:20, šírka žľabu 2,3 m. Vo vtoku do sklzovej rampy je klapkový uzáver ovládaný ručne užívateľom sklzu.
2.7. Divoká voda – umelý kanál pre vodné športy
Umožňuje tréningy a súťaže vrcholových európskych a svetových súťaží vodných slalomárov od r. 1996, má dve trate s dĺžkou cca 400 m, prietok v dráhach do 22 m3.s-1, rozdiel hladín 7,0 m. Trate sú variabilné s možnosťou nastavenia 5 tratí pomocou klapiek a 4 pohyblivých prekážok. Divoká voda má okrem uvedeného vratný kanál o dĺžke 200 m, 1 lodný výťah a 8.000 miest pre návštevníkov vodných športov. Technické vybavenie je na vysokej úrovni a umožňuje prenos dát, televízny a rozhlasový prenos.
2.8. Prevádzkový prístav Čunovo
Prístavný múr má dĺžku 159 m a hrúbku 0,6 m. Má 3 odstavné polohy, každá z nich má pevné a viazacie trny a bitvy, vedľa ktorých sú rebríky a schodiská. Z každej polohy je možné napojiť sa na samostatný odber elektrickej energie, odber vody je z jedného zdroja. Celý prístavný areál je osvetlený.
2.9. Prehradenie koryta Dunaja v rkm 1851,750
Kľúčovým problémom uvedenia VD Gabčíkovo do prevádzky bolo prehradenie 300 m širokého koryta Dunaja na slovenskom území v rkm 1951,750. Pred vlastným prehradením bola vykonaná stabilizácia dna Dunaja o hrúbke 1 m kameňom a zúženie koryta z obidvoch strán na šírku 170 m v dne. Po zastavení plavby na Dunaji a doplavení premostenia, ktoré pozostávalo z dvoch tlačných člnov, dňa 24.10.1992, pri prietoku Dunaja 1.250 m3.s-1, sa začalo s vlastným prehradzovaním nahádzkou betónových kociek objemu 1 m3. Po 31 hodinách prehradzovania sa dosiahol rozdiel hladín na prehradení 4,99 m a základné prehradenie sa skončilo. Nasledoval odsun premostenia o 5 m proti prúdu a nasypanie prvej zosilňujúcej figúry. Bezprostredne potom nasledovali ďalšie odsuny s postupným zvyšovaním koruny nahádzky kameňom. Teleso prehradenia teda tvorí nahádzka z kameňa a betónových kociek s filtračnými vrstvami. Po úplnom dosypaní prehradenia došlo k zhutneniu štrkového prísypu a vybudovaniu podzemnej tesniacej steny. Návodný svah je opevnený kameňom. na korune prehradenia je vybudovaná verejná komunikácia.
2.10. Hať na obtoku
Zabezpečovala najmä v I. etape výstavby dotáciu do starého koryta Dunaja v rozsahu 250 – 600 m3.s-1, prepúšťanie povodňových prietokov a ľadov. Má 4 haťové polia, šírka jedného poľa 18 m, hradiaca výška 5,6 m segmentom, kapacita hate pri max. prevádzkovej hladine 1.400 m3.s-1.
3. Múzeum moderného umenia – DANUBIANA

Bolo otvorené 09/2000. Je výsledkom iniciatívy slov. galeristu Dr. V. Polakoviča a finančných prostriedkov holandského zberateľa a podporovateľa umenia G.H. Muelensteena. Poloha múzea vytvára rámec pôsobivej architektúry, evolujúcej tvary rímskej galérie. Architektúra tu vo svojej rôznorodosti dáva príležitosť mnohým výstavným aktivistom. Vo veľkej sále sa striedajú prehliadky popredných svetových umelcov, na prízemí je predajná galéria súčasného umenia, priestor pre výstavy, audiovizuálne centrum i prednášková sála. Novozaložený park o rozlohe 8.000 m2 dáva možnosť prezentácie sochárskych diel a pod.
4. Zdrž Hrušov
- plocha zdrže pri max. prevádzkovej hladine 2.518 ha,
- objem zdrže pri max. prevádzkovej hladine 110,8 mil. m3.
Hrádze zdrže zabezpečujú definitívnu kótu vzdutia a odvedenie povodňových prietokov. Ľavostranná hrádza je sypaná zo štrkopieskov. Tesniacu časť tvorí šikmé hlinité tesnenie prepojené s hlinitým kobercom pod telesom hrádze. Návodný svah je opevnený asfaltobetónom, ďalej prefabrikátmi typu Haruštiak. Pravostranná hrádza je sypaná zo štrkopieskov, izolačnú vrstvu tvorí PVC fólia. Návodný svah je opevnený betónovými prefabrikátmi typu Haruštiak. Koruna hrádze je asfaltová.
5. Prívodný kanál
Sústreďuje hydraulický spád, privádza vodu ku stupňu Gabčíkovo a súčasne plní funkciu plavebnej dráhy. Je situovaný – po ľavej strane Dunaja. Dĺžka prívodného kanála 17,0 km, šírka 350-630 m, výška hrádzí do 18 m, max. povolená rýchlosť vody v kanáli 1,5 m3.s-1. Hrádze sú sypané zo štrkopieskového materiálu s návodným plášťovým asfaltovým tesnením, ktoré nadväzuje na tesnenie dna kanála fóliou PVC chránenej ochrannou vrstvou 110 cm z hlinitých a štrkopieskových materiálov. Max. prietok prívodným kanálom 4.500 – 5.200 m3.s-1.
6. Stupeň Gabčíkovo
6.1. Plavebné komory
Zabezpečujú preplavovanie plavidiel pri max. rozdiele hladín 21,6 m. Okrem toho slúžia ako jalové výpusty v prípade výpadku VE Gabčíkovo z prevádzky a môžu sa použiť pri povodni na prevedenie vody (obtoky 2 x 610 m3.s-1 a haťovou prevádzkou 2 x 1200 m3.s-1). Plnenie a prázdnenie komôr sa uskutočňuje dnom komory pomocou kanálov 4 x 4 m a štrbín v dne komory. Využiteľná dĺžka 275 m, šírka 34 m, priemerná doba plnenia a prázdnenia komory s dvomi vtokmi 13 min.
6.2. Vodná elektráreň Gabčíkovo
Využíva hydroenergetický potenciál časti Dunaja na výrobu el. energie. Má osadených 8 Kaplanových turbín s jednotlivým výkonom 90 MW, t.j. spolu 720 MW. Prevádzka je priebežná s hladinovou reguláciou s presnosťou ± 15 cm, merané na stupni Čunovo. Hltnosť jednej turbíny 413 – 636 m3.s-1. Priemer obežného kola 9,3 m, čas nábehu turbíny 50 sec.
7. Ramenná sústava
7.1. Odberný objekt Dobrohošť
Odberný objekt do ramennej sústavy je vybudovaný v km 1,8 spojovacej hrádze zdrže. Jeho účelom je zabezpečiť dotáciu vody do ľavostranného inundačného územia starého koryta Dunaja v rkm 1840-1820. Plánuje sa výstavba MVE na využitie odberu pre dotáciu ramennej sústavy. Úsek medzi odberným objektom Dobrohošť a prívodným kanálom do ramennej sústavy tvorí odtokový žľab dl. 245 m, pozdĺžny sklon 8,4 %, šírky 40 m pokračuje sklzom, ktorý má šírku 15 m pri napojení na prívodný kanál.
7.2. Prehrádzkové línie ramennej sústavy
Územie ľavostrannej inundácie Dunaja v rkm 1840-1820 je rozdelené do siedmych sekcií ohraničených ľavostrannou hrádzou Dunaja, zvýšeným ľavým brehom Dunaja a priečnymi prehradeniami inundácie. Technicky sú to jednoduché prehradenia ramien s možnosťou zahradenia, čo umožňuje nastavenie hladiny vody v požadovanej sekcii. Tieto zariadenia v prípade potreby umožňujú na ploche vytvoriť aj umelé záplavy. Celý systém ramien je podľa potreby zásobovaný vodou v množstve až do 240 m3.s-1 s odberným objektom pri Dobrohošti, ktorý bol uvedený do prevádzky v máji 1993. Fotografické zábery na jednej strane ukazujú, aké boli ramená v dôsledku poklesu hladiny v koryte Dunaja väčšiu časť roka prázdne a poloprázdne a na druhej strane ako sa tie isté ramená naplnili vodou po výstavbe vodného diela.
VODA ZNAMENÁ ŽIVOT
Gabčíkovo – obec
Kataster obce Gabčíkovo je časťou územia Žitného ostrova, ktorý je geograficky súčasťou Podunajskej nížiny. Na Žitnom ostrove je vybudovaná sústava kanálov, ktoré slúžili na odvodnenie pôvodne močaristej krajiny. Obec Gabčíkovo má v súčasnosti takmer 5.000 obyvateľov. Obec sa prvýkrát spomína už v roku 1102 pod menom Beys. Pôvodné pomenovanie nasvedčuje, že mohlo ísť o sídlo Pečenechov. Obec od roku 1264 až do polovice 19. storočia patrila šľachtickému rodu Amadeovcov. Po vzniku ČSR sa obec volala Beš a po roku 1948 ju pomenovali po J. Gabčíkovi. Obec láka turistov nielen vďaka vodnému dielu, ale aj množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi známe patrí kaštieľ Amadeovcov (dnes je sídlom domova dôchodcov), historický park, kostol sv. Margity Autiochijskej, synagóga, židovský cintorín a pod. Miestne kúpalisko využíva termálny prameň s teplotou vody 51 °C. Aj za hranicami Slovenska je populárna Veľká cena Žitného ostrova v zápasení.



